手足口病初期症状似感冒 孩子出现4种情况须及时就医
Nikola Eterovi? | ||||||||
Apo?tolsky nuncius v Nemecku titulárny arcibiskup diecézy Cibalae | ||||||||
![]() arcibiskup Nikola Eterovi? v roku 2012 | ||||||||
| ||||||||
?tát p?sobenia | ![]() ![]() | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
Apo?tolsky nuncius v Nemecku | ||||||||
21. septembra 2013 – sú?asnos? | ||||||||
| ||||||||
Generálny tajomník Synody biskupov | ||||||||
11. februára 2004 – 21. septembra 2013 | ||||||||
| ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 20. január 1951 (74 rokov) Pu?i??a, Bra?, Juhoslávia, Chorvátsko | |||||||
Sv?tenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 26. jún 1977 (26 rokov) Celestin Bezmalinovi? biskup | |||||||
Biskup | ||||||||
Konsekrácia | 10. júl 1999 (48 rokov) Bazilika sv?tého Petra, Vatikán | |||||||
Sv?tite? | Angelo Sodano ?tátny sekretár | |||||||
Spolusv?titelia | Ante Juri? splitsky arcibiskup Slobodan ?tambuk hvarsky biskup | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | ||||||||
Mons. Nikola Eterovi? (* 20. januára 1951, Pu?i??a, Bra?, Juhoslávia, Chorvátsko) je chorvátsky diplomat Sv?tej stolice, rímskokatolícky kňaz a biskup. Od 21. septembra 2013 je apo?tolskym nunciom v Nemecku. Je tie? doyenom diplomatického zboru.
?ivot
[upravi? | upravi? zdroj]Nikola Eterovi? sa narodil 20. januára 1951 na ostrovnom meste Pu?i??a. Nastúpil do seminára v Splite a ?tudoval filozofiu a teológiu. Doktorát získal na Pápe?skej gregoriánskej univerzite. Sviatos? kňazskej vysviacky prijal 26. júna 1977 z rúk biskupa Celestina Bezmalinovi?a v hvarskej katedrále. V roku 1977 vstúpil do Pápe?skej cirkevnej akadémie v Ríme a získal titul z misiológie a kánonického práva.[1]
Diplomatická kariéra
[upravi? | upravi? zdroj]25. marca 1980 vstúpil do diplomatickych slu?ieb Sv?tej stolice. Pracoval v apo?tolskych nunciatúrach na Pobre?í Slonoviny, v ?panielsku a Nikarague, ako aj v sekcii pre vz?ahy so ?tátmi ?tátneho sekretariátu. Pápe? Ján Pavol II. mu 22. februára 1984 udelil ?estny titul kaplán Jeho Sv?tosti (monsignor). Dňa 25. marca 1993 bol menovany za ?lena rady nunciatúry Sekcie pre vz?ahy so ?tátmi a 22. januára 1996 mu pápe? Ján Pavol II. udelil titul ?estného preláta Jeho Sv?tosti.
Biskup
[upravi? | upravi? zdroj]Pápe? Ján Pavol II. ho 22. mája 1999 vymenoval za titulárneho arcibiskupa zo Sisaku a apo?tolského nuncia na Ukrajine. Za biskupa ho vysv?til 10. júla 1999 kardinál ?tátny sekretár Angelo Sodano v bazilike sv. Petra za asistencie splitského arcibiskupa Anteho Juri?a a hvarského biskupa Slobodana ?tambuka. 11. februára 2004 ho pápe? Ján Pavol II. vymenoval za generálneho tajomníka Synody biskupov.
Dňa 27. novembra 2009, v o?akávaní vytvorenia diecézy Sisak 5. decembra bol pápe?om Benediktom XVI. vymenovany za titulárneho arcibiskupa Cibalae, ke??e jeho predchádzajúce titulárne biskupstvo bolo obnovené ako skuto?ná diecéza. 21. septembra 2013 ho pápe? Franti?ek vymenoval za apo?tolského nuncia v Nemecku.[2]
9. mája 2009 bol menovany za ?lena Kongregácie pre evanjelizáciu národov a 20. decembra 2010 bol menovany za ?lena Pápe?skej rady pre podporu novej evanjelizácie.
Okrem rodnej chorvát?iny hovorí plynule po taliansky, francúzsky, anglicky, nemecky, ?panielsky a ukrajinsky, ako aj ?iasto?ne po po?sky a rusky.
Kritika
[upravi? | upravi? zdroj]Na púti v Aachene v júni 2023 citoval pápe?a Franti?ka, ktory povedal, ?e ?lovek má prirodzenos?, ?ktorú nem??e pod?a v?le manipulova?“. Katolícky vybor LGBT+ preto kritizoval pápe?ovo vyhlásenie, pova?oval ho za anti-queer a tvrdil, ?e ?katolícka cirkev sa op?? nebezpe?ne pribli?uje k pravicovo – populistickym silám.“ Georg B?tzing, predseda Nemeckej biskupskej konferencie, ozna?il jeho vyhlásenie za ?miestami takmer neznesite?né.“
?lenstvo
[upravi? | upravi? zdroj]Ako kuriálny arcibiskup patrí k nasledujúcim in?titúciam Rímskej kúrie:
- Kongregácia pre evanjelizáciu národov (od roku 2009)[3]
- Pápe?ská rada pre podporu novej evanjelizácie (od roku 2011)[4]
Referencie
[upravi? | upravi? zdroj]- ↑ RINUNCE E NOMINE, 11.02.2004 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 21.09.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 09.05.2009 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 05.01.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
Iné projekty
[upravi? | upravi? zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikola Eterovi?
Zdroj
[upravi? | upravi? zdroj]Tento ?lánok je ?iasto?ny alebo úplny preklad ?lánku Nikola Eterovi? na nemeckej Wikipédii.